PRÍRODOVEDNÉ AKTIVITY V MATERSKEJ ŠKOLE

Transkript

1 Metodicko pedagogické centrum Národný projekt INKLUZÍVNY MODEL VZDELÁVANIA NA PREDPRIMÁRNOM STUPNI ŠKOLSKEJ SÚSTAVY Jana Čajková PRÍRODOVEDNÉ AKTIVITY V MATERSKEJ ŠKOLE 2015

2 Vydavateľ: Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, Bratislava Autor UZ: Bc. Jana Čajková Kontakt na autora UZ: ZŠ s MŠ Hniezdne 244, mshniezdne@centrum.sk Názov: Prírodovedné aktivity v materskej škole Rok vytvorenia: 2015 Oponentský posudok vypracoval: doc. PaedDr. Ivana Rochovská, PhD. ISBN Tento učebný zdroj bol vytvorený z prostriedkov projektu Inkluzívny model vzdelávania na predprimárnom stupni školskej sústavy. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie. Text neprešiel jazykovou a grafickou úpravou.

3 OBSAH ÚVOD 4 1 PRÍRODOVEDNÁ GRAMOTNOSŤ DIEŤAŤA V MATERSKEJ ŠKOLE OBJAVY PREDŠKOLÁKA VYCHÁDZKA DO PRÍRODY 6 2 NÁVRH AKTIVÍT VYUŽÍVANÝCH V PREDPRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ 8 ZÁVER 40 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV 41

4 ÚVOD Predškolský vek je obdobie otázok prečo?, do popredia ktorého vstupuje detská fantázia, predstavivosť, skúmanie a bádanie. Dieťa je aktívna bytosť, ktorá potrebuje jedinečný individuálny prístup. Vzhľadom na to, že v materskej škole sa pracuje s jednotlivcami rôzneho veku, vhodnosť metódy sa posudzuje vo vzťahu k skúmanému problému, ale aj k veku dieťaťa. Intenzívne sa vyvíjajú všetky poznávacie procesy, čo v tomto období umožňuje dieťaťu získavať presnejšie informácie o okolitom svete. Cieľom predloženého projektu je zmapovanie rôznych prírodovedných aktivít v materskej škole u deti predškolského veku. Na základe vlastných skúsenosti poukázať na úspešnosť jednotlivých aktivít vo výchovno-vzdelávacom procese. Celý projekt je riadený tak, aby dieťa vo svojich aktivitách hľadalo, skúmalo, bádalo, pozorovalo, manipulovalo experimentovalo a produkovalo. Predložený školský projekt je rozdelený do troch kapitol. Prvá kapitola v krátkosti opisuje Štátny vzdelávací programu ISCED 0 - predprimárne vzdelávanie. Druhá kapitola je zameraná na rozvoj prírodovednej gramotnosti dieťaťa v predškolskom období. Tretia kapitola je venovaná prírodovedným aktivitám a návrhom na ich praktickú realizáciu. Dieťa predškolského veku chce spoznávať a objavovať svet, chce na tento svet mať vplyv. V rannom prírodovednom vzdelávaní je dôležité, aby sme dieťaťu odhalili svet, aby sme ho podnietili k rozvíjaniu vlastných schopností. 4

5 1 PRÍRODOVEDNÁ GRAMOTNOSŤ DIEŤAŤA V MATERSKEJ ŠKOLE Dieťa je veľký objaviteľ, preto by sa malo už v materskej škole začať s rozvíjaním prírodovednej gramotnosti. Je dôležité poskytovať mu, čo najviac podnetov pre skúmanie, experimentovanie a bádanie sveta, ktorý ho obklopuje. Prírodovedná gramotnosť vedie k rozvoju postojov človeka, ktoré získava v rámci prírodovedného vzdelávania na pochopenie javov, na riešenie problémov spojených s prírodou a zasahovaním do nej. Pomáha človeku žiť zaujímavo a zodpovedne, aby si vytvoril svoj názor ako funguje svet. 1 Prírodovedné poznávanie zoznamuje dieťa s obklopujúcou prírodou, jej realitou, s javmi, aby si uvedomilo význam a hodnoty v chápaní environmentálnych postojov a poznatkov pre nadobúdanie prírodovednej gramotnosti v materskej škole. V Štátnom vzdelávacom programe ISCED 0 predprimárne vzdelávanie je prírodovedné poznanie obsiahnuté v tematickom okruhu Príroda rozvíjanie poznania života na zemi, prírodné javy, svet a vzťah k prírode, živé a neživé predmety, vedomosti o zemi a vesmíre a pod. Prirodzenou požiadavkou je prepájať detské skúsenosti s novým poznaním, prostredníctvom aktívneho učenia sa dieťaťa. V materskej škole, v edukácií sa realizuje najprirodzenejším prostriedkom, ktorým je hra. Učenie založené na hre v predškolskom veku prebieha cez zážitky a príprave prostredia. Učiteľka vo výchovno-vzdelávacom procese vytvára mnoho príležitosti na učenie sa deti zážitkom, pričom rešpektuje ich individuálne a osobnostné schopnosti a aktuálnu rozvojovú úroveň. Dieťa v rámci vzdelávania v prírodovednej oblasti získava poznatky napr. o: - chápaní a význame rastlín a živočíchov, - význame vody, vzduchu, pôdy a zeme pre život, - význame biologického odpadu, - zásahoch človeka na prírodné prostredie a pod. V predprimárnom vzdelávaní sa realizujú tieto aktivity z prírodovednej oblasti: - výsadba a starostlivosť o kvety, - separovanie odpadu (plasty, papier, sklo), 1 Porov.: ROCHOVSKÁ, I. Využívanie bádateľských aktivít v materskej škole. Ružomberok : Verbum, 2011, s. 8. 5

6 - zber prírodnín a plodov, - vychádzky zamerané na spoznávanie stromov, rastlín a zvierat, - rôzne pokusy s vodou, prírodnými a umelými materiálmi, - sledovanie filmov s prírodnou tematikou, - besedy s odborníkmi, účasť na projektoch, a pod. Rozvíjanie prírodovednej gramotnosti pozitívne ovplyvňuje vzťah dieťaťa k prírode a prispieva k rozvoju detskej osobnosti. 2 Príklad kľúčových kompetencii v prírodovednej oblasti detských edukačných skúsenosti: - bádať, manipulovať, sústredene a cielene pozorovať, - vytvárať symboly a nástroje zaznamenávania, - používať netradičné merania, testovania, - vypracovať a overovať predpoklady a hypotézy, - formovať zrozumiteľné činnosti (experiment, skúmanie, pozorovanie, atď.) OBJAVY PREDŠKOLÁKA Vek predškolského dieťaťa je vekom, kedy dieťa spoznáva svet a rozvíja svoju osobnosť prostredníctvom zmyslov. Dominantné sú ústa, zrak, sluch a hmat. Tieto poznávacie schopnosti dieťaťa sú súčasťou detskej činnosti. Každý priestor, javy a predmety sú pre dieťa zdrojom poznávania. Zvuky, farby, tvary a iné zdroje pre rozvoj zmyslov, spojené s učením a prežívaním sú súčasťou pedagogických plánov, metód a cieľov, ktoré podporujú myslenie, reč a tvorenie u každého dieťaťa. 4 Majstrovanie nie je cieľom, ale prostriedkom v procese učenia prostredníctvom aktivít. Táto činnosť robí učenie zaujímavým a efektívnym nielen pre deti, ale aj pre dospelých, kde získavajú pozitívny postoj k prírodným poznatkom VYCHÁDZKA DO PRÍRODY V materskej škole ako jedna z organizačných foriem je aj vychádzka, ktorá sa realizuje v mimoškolskom prostredí, prispieva k uspokojovaniu túžob dieťaťa po poznaní 2 Porov.: GUZIOVÁ, K. a kol. Metodika predprimárneho vzdelávania. Partizánske : Expresprint 2011, s Porov.: KOSTRUB, D. a kol. Dizajn procesu výučby v materskej škole. Prešov : Rokus, 2005, s Porov.: KOŤÁTKOVÁ, S. Dítě a mateřská škola. Praha : Grada, 2008, s Porov.: FISCHER, H-J. HEGEDUS, G. Príroda a technika v predškolskom a mladšom školskom veku. Vzduch a voda. 2. vyd. Komárno : Nec Arte s.r.o., 2011, s

7 a vedomostiach. Vychádzka je pre neho obohacujúcim procesom, ktorý vedie k rozvíjaniu prírodovednej gramotnosti. Deťom umožňuje vychádzka spoznávať javy a predmety v ich blízkosti. Majú možnosť pozorovať okolie v každom ročnom období, čo prispieva k vytváraniu a zdokonaľovaniu ich vedomostí. V rámci možnosti a miestnych podmienok sa vychádzky realizujú napr. k miestnym rybníkom, na lúky, do mestských parkov, do lesov. Pred každou vychádzkou musia byť deti oboznámené s miestom, cieľom, bezpečnosťou a dĺžkou trvania, ktorá záleží od veku dieťaťa. Učiteľ deti vedie ku kladnému vzťahu k prírode, k samostatnej alebo skupinovej činnosti a k stálemu pozorovaniu. 6 Dieťa sa stáva malým bádateľom, ak má so strany učiteľa, či rodiča vytvorené vhodné prostredie, v ktorom hľadá riešenia, vytvára si poznatky. Rado vyhľadáva aktivity v prírode, pri ktorých môže pozorovať a skúmať napr. mravce, motýle, dážďovky a iné zvieratá. Pre dieťa je veľkým zážitkom vchádzať do sveta objavovania. 6 Popov.: NAMEŠPETEROVÁ, M. Vychádzka a jej miesto v prírodovednej záujmovej činnosti. In Vychovávateľ. 2002, roč. 47, č. 9, s

8 2 NÁVRH AKTIVÍT VYUŽÍVANÝCH V PREDPRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ Dieťa prirodzene skúma okolie, snaží sa svet pochopiť tak, že manipuluje a experimentuje s predmetmi. V jednotlivých aktivitách objavujú, snažia sa pochopiť vlastnosti predmetov a javov, pozorujú a poznávajú, čo sa deje v prírode. V procese poznávania získavajú vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré neskôr môžu využiť v živote. ČO UKRÝVA LES Cieľ: Opísať význam prírody pre život a utvárať si citový vzťah k živej a neživej prírode. Vyjadriť pocity, zážitky a dojmy zo starostlivosti o prírodu. Pomenovať zvieratá podľa slovného opisu - hádanky. Pomôcky: Prírodniny, odpad, čiapky zvieratiek, environmentálne hádanky, pracovné listy, Príroda okolo nás metod. príručka 7, encyklopédia Priateľ lesa. 8 Postup: Motivácia: Zvieracie hádanky Učiteľka sústredí deti do kruhu na vankúšiky, dáva im hádanky o zvieratkách. Deti postupne hádajú hádanky a učiteľka hovorí: Uhádol si Janko náš, na medveďa sa premieňaš. Ktoré dieťa uhádne, dostane čiapočku zvieratka. Všetky deti znázorňujú pohybom a zvukom medveďa. Hra má súťaživý a hravý charakter. Deti sa pri aktivite hlásia, nesmú vykrikovať. Príklady hádaniek: V jednej bunde stále chodí, raz úbočím na maliny, raz na medík z bútľaviny. (Medveď). Prečo jedno dlhé uško sedí ako pajác? Prosí trochu ďatelinky, veď je predsa...(zajac). Skáče z výšky bez padáka, a nič sa jej nestane. Behá semtam po haluziach, nájde šušku zastane. (Veverička). Čierny kabát, silný zobák, bojí sa jej každý chrobák, kráka nahlas od rána, kamarátky zvoláva. (Vrana). Ostré ihly, malé oči, pomaly si kráča tiež, v obrane sa v klbko stočí, máte pravdu je to..(jež). Pre lepšie spestrenie aktivity učiteľka napodobňuje zvieratká pohybom. S deťmi si spoločne prezrieme encyklopédiu o lese a ponúkneme im pracovné listy, kde vymenujú a vyfarbia schované zvieratká. Ďalšia hrová aktivita, sa bude organizovať v prírodnom prostredí - v lese. 7 Porov. HAVRANOVÁ, A. Príroda okolo nás. Metodická príručka pre učiteľky materských škôl. Bratislava : SPN, Porov. KAYSER, R Priateľ lesa. Martin : Osveta, 2004, s

9 Hlavná časť: Umelcom je ona veľkým, krásu, zdravie núka všetkým. Chodiť do nej je výhoda. Čo je to? Predsa... Príroda. S deťmi sa presunieme do blízkeho lesíka, kde by si mali deti uvedomiť význam a hodnotu lesa pre život človeka, jeho zdravie, pre život lesných živočíchov a rastlín. Prejavujú v hre sebareguláciu, konajú s ohľadom na seba a druhých. Učiteľka vedie s deťmi rozhovor: Čo znamená les pre človeka, zvieratká a rastlinky? Čo nám dáva les? (dáva nám čistý vzduch, kyslík, drevo na papier a nábytok, poskytuje potravu a domov pre zvieratká, pohlcuje prach, zadržiava vodu, poskytuje v lete ľudom a zvieratkám chládok a tieň, je miestom pre oddych a načerpanie nových síl). Jedno dieťa, alebo učiteľka predstavuje drevorubača. Ostatné deti predstavujú lesné zvieratká (veveričku, líšku, medveďa, a i.). Deti sa rozostavia okolo stromov. Na daný povel sa zvieratká presúvajú k iným stromom (podľa zvoleného pravidla). Medzitým prichádza do lesa drevorubač a po každom presune zvieratiek jeden strom zotína. Životné podmienky zvieratiek sú čoraz ťažšie, pretože musia zdolávať väčšie vzdialenosti. Nakoniec hry zostáva len jeden strom, ku ktorému sa zbehnú všetky zvieratká. Pravidlo hry: zvieratká sa presúvajú na pokyn: Zvieratká, hľadajte si domček! Zvieratká sa voľne presúvajú vždy k inému stromčeku. Napodobňujú pritom charakteristickým pohybom - lezením, plazením, skákaním, v podpore kľačmo, prípadne zvukom rôzne zvieratká. Záver: V závere hry sa učiteľka opýta detí: Sú pre zvieratká stromy dôležité? Deti, čo sa stane, keď drevorubač spíli posledný strom? Prečo potrebujeme stromy? Deti pri tejto hre manipulujú, objavujú, experimentujú a improvizujú. Vyhľadávajú, čo patrí a nepatrí do lesa - konáriky, šišky, kameň, kôru, listy, plody, rôzny odpad. Z nájdených prírodnín a predmetov, si v materskej škole môžu vytvoriť kútik - výstavku, ktorá im bude slúžiť k bližšiemu pozorovaniu a skúmaniu prírody v priebehu ďalších aktivít. PREMENY VODY Cieľ: - Pohybovať sa v prírodnom prostredí v zasnežených podmienkach na snehu a ľade. - Opisovať a chápať rôzne spôsoby topenia snehu. - Uplatňovať praktickú tvorivosť so snehom. Pomôcky: Príroda, sneh, nádoby. Postup: Motivácia: Deti, určite všetci milujete sneh. Je skvelým materiálom na kadejaké nezbednosti. No okrem toho sa z neho dá postaviť krásny snehuliak. A takého snehuliaka si vytvorili aj súrodenci Zuzka a Martinko v príbehu, ktorý vám teraz vyrozprávam. 9

10 Na dvore u Zuzky a Martinka bolo ešte veľa snehu. Slniečko hrialo viac a viac. Blížila sa jar. Poďme si postaviť snehuliaka, vraví Zuzka. Mamička povedala, že o chvíľu tu bude jar a na našom dvore za celú zimu nestál ani jeden snehuliak. Máš pravdu Zuzka, vraví Peťko. Pozháňali si všetko potrebné, čo snehuliak má mať a pustili sa do práce. Slniečko ich zohrievalo pri práci svojimi lúčmi. Po hodinke mamička zavolala deti domov. Mamííí, zvolali obaja, pozri máme najkrajšieho snehuliaka na celom svete. Kým slniečko do večera nezapadlo, pomaly snehuliaka roztápalo a drobné kvapôčky padali na zem. Prišla jar. Ako každý deň ráno sa Martinko so Zuzkou chystali do škôlky. Vybehli von, že po ceste pozdravia svojho kamaráta snehuliaka. Ale nikoho tam nenašli. Len malú kôpku snehu, pohodený hrniec, mamkin mokrý šál, vysušenú mrkvičku, metlu a zopár uhlíkov. Smutne hľadeli na zem a nechápali, čo sa mohlo stať. Zakričali na mamku: Mamička, niekto nám zvalil nášho snehuliaka. Mamička vybehla von, no keď uvidela tú kopu neporiadku na dvore, hneď vysvetlila svojím deťom, prečo sa to stalo. Hlavná časť: Na pobyte vonku s deťmi diskutujeme o tom, prečo sa snehuliak roztopil. Čo sa stane so snehom, keď ho prenesieme do miestnosti? Naberieme do nádoby sneh a v triede v materskej škole úlohou detí bude vymýšľať rôzne spôsoby topenia snehu. Deti experimentujú so snehom na okne, na radiátore, na stole, na dlani. Deťom vysvetlím, čím väčšie teplo dodáme, tým sa sneh rýchlejšie roztopí. Počas celého experimentu deti pozorujem a do činnosti vstupujem na základe požiadania. Deti sa oboznamujú s výrazmi: topenie, voda, mrznutie, chlad, teplo a i. Záver: Na záver si s deťmi rozoberieme, ako prebiehalo experimentovanie v procese topenia snehu. Následne môžeme navrhnúť postup, ako zmeniť získanú vodu späť do pôvodnej podoby. Vodu dáme zmraziť napríklad vonku na okno, ale už nám nevznikne sneh, ale ľad. Porovnávame ho so snehom. S deťmi si ešte v závere môžeme zaspievať pieseň: Ja som malý snehulia-čik, a čakám na malý vlá-čik. Nekašlem a nekýcham, na cestu sa opýtam. Má to ale jeden há-čik, slnko spraví zo mňa flia-čik. Ahoj deti! 10

11 PRÍBEH O MALOM SEMIENKU Cieľ: Uvedomiť si a vedieť zdôvodniť význam starostlivosti o rastliny. Pomôcky: voda, zem, pôda, črepník, kvet Postup: Motivačné činnosti: Ahoj, deti, som veverička Ryška a prišla som k vám z môjho lesa, lebo od vás potrebujem pomoc. Počúvajte, čo sa mi stalo. Mám svoju komôrku na vysokej jedli, ktorá bola stále krásna zelená, ale dnes celkom zvädla, jej konáriky sa spustili k zemi a ja nemôžem po nich skákať ako doteraz. Vôbec neviem prečo a prišla som sa vás opýtať, či to náhodou neviete vy. Deti, neviete, čo jej chýba? Dnes ráno sme si spoločne presádzali kvietok a rozprávali sme sa o tom, čo všetko potrebujú rastlinky na to, aby boli spokojné, aby mohli rásť a pekne kvitnúť. Pomôžte veveričke pripomenúť, čo všetko to je. Spolu s deťmi sa krátko porozprávame o význame svetla, tepla, vzduchu, vody a pôdy pre rastliny. Možno aj tvojmu stromu chýba voda. Ďakujem vám, deti, hneď ju pôjdem popolievať. Ľavá, pravá, ľavá, pravá, veverička chce byť zdravá. A po veľkej námahe oddychuje na strome. Veveričky majú najradšej šušky zo stromu. Majú silné zúbky, ktorými si zo šušky vyhryzú všetky semienka. A čo sa raz v lese stalo. Hip - hop za rieku, spadla šuška zo smreku. A tú šušku veverička vyhodila von z oblôčka. V šuške zostalo ešte zopár semienok. My sa teraz zahráme na také semienka. Dramatizácia: Semienka si ležia v tráve, keď tu zrazu prišiel silný vietor a rozfúkal semienka po okolí (deti behajú po triede, napodobňujú vietor aj lietajúce semienka). Keď sa vietor utíšil, semienka si na zemi oddýchli a vydýchali sa. No na zemi sa s nimi začali diať čudné veci. Začalo slabo pršať (deti napodobňujú dážď tlieskaním, lúskaním, plieskaním po kolenách a pod.). Semienko začalo pučať. Najprv mu narástli malilinké korienky a potom aj drobulinké konáriky(deti si ľahnú skrčmo - kolená na hrudník a pomaly prednožujú a napodobňujú rast korienkov) V sede skrížnom rukami napodobňujú rast konárikov. Stromček je ešte maličký, ale rastie a stále viac a viac vykúka spod zeme (z drepu deti vstávajú a rukami ukazujú väčšie a väčšie konáriky). Stromček hneď vyskúša či jeho konáriky a ihličie sú dosť pevné ( deti robia nesúdobé bočné kruhy pažami vpred a vzad). Odrazu sa strhne silný vietor a rozkýva náš malý stromček vpravo aj vľavo (deti robia úklony a hmity a napodobňujú vietor). Vietor ustal, spoza hory vykuklo slniečko. Stromček sa potešil, ale keď slniečko svietilo už veľmi 11

12 dlho a nastalo obdobie sucha, to už stromček zosmutnel. Začal vädnúť a konáriky mu ovisli, aj celý sa ohol a vôbec nevládal (deti si ľahnú na koberec, uvoľnia sa). Po čase sucha prišiel blahodarný dážď a stromček začal nasávať vlahu cez korienky. Znovu začal zdvíhať svoju hlávku aj konáriky a naťahoval sa vyššie a vyššie za slniečkom (deti pomaly vstávajú, striedavo vzpažujú ruky a naťahujú sa ). Keď je už stromček opäť hore, poobzerá sa, či má všetky konáriky a ihličie v poriadku (deti sa otáčajú a ruky majú predpažené). Zrazu zbadal, že okolo neho je viac takých stromčekov, ako je on a od radosti sa celý zatriasol. Tak stromček rástol, rástol a bol stále silnejší a hrubší ( deti si nájdu dvojice, trojice a napodobňujú stromy). V jeho konároch si spravili hniezdo sojky ( deti napodobňujú lietanie vtáčika za spevu piesne vyletela sojka z doliny...). Medzi konármi sa zapáčilo aj veveričke Ryške, ktorá si tam hneď spravila prekrásny domček. A keď sa jedno ráno zobudilo slniečko, bolo prekvapené, že stromček tak rýchlo narástol (deti spravia kruh a za spevu piesne tancujú slniečko sa zobudilo...). Od radosti namaľovalo na oblohu prekrásnu dúhu, plnú pestrých farieb ( deti si ľahnú na koberec a nohami robia oblúk, akoby kreslili dúhu). Stromček už vyrástol, zaspievame si o ňom. Text môžeme spievať na vymyslenú melódiu a deti napodobňujú, o čom sa spieva. Kto to vie, odpovie, kedy stromček smeje sa? Keď slniečko z neba visí, sype lúče ako z misy, vtedy stromček smeje sa. Kto to vie, odpovie, kedy stromček šťastný je? Za dáždička nezbedníčka, keď mu rosa perlí líčka, vtedy stromček šťastný je. Kto to vie, odpovie, kedy stromček smutný je? Keď ho obchádzajú vtáčky, keď ho nechcú malí, veľkí, vtedy stromček smutný je. Kto to vie, odpovie, kedy stromček kýva sa? Keď sa naňho vánok díva, vtedy sa ten stromček kýva, vtedy stromček kýva sa. Záverečné aktivity: Rozhovor s deťmi o tom, aké mali pocity počas hry. Deti, chceli by ste byť také semienka, na aké sme sa teraz hrali? Ako ste sa cítili, keď ste poletovali vo vetre? Čo vám v daždi začalo rásť? Ako sa cíti malilinký stromček, keď začne fúkať silný vietor? Všetci sa tešíme, keď svieti slniečko, ale keď svieti veľmi dlho bez dažďa, rastlinkám je smutno. Aké to bolo, keď ste mali zvädnuté konáriky? Ako ste sa cítili, keď znovu začalo pršať? Akého kamaráta ste našli pri sebe, keď ste boli už hrubý strom? Čo sa vám najviac páčilo? Teraz si ľahnite na zem, zatvorte očká a predstavte si, že ste taký veľký strom a vo vašich konároch majú hniezdo vtáčiky a veveričky skáču z konára na konár. Celkom na záver si deti vymyslia potlesk, ktorým sa odmenia za aktivitu napr. srdiečkový, motýlí, mušličkový a pod. 12

13 SPOZNÁVAME ZIMNÝ LES Cieľ: Poznať, opísať a rozlíšiť stromy a kríky a zdôvodniť ich odlišnosť. Rozlíšiť podľa typických znakov ročné obdobia. Určiť spojitosti medzi rastlinou a živočíšnou ríšou. Rozvíjať u detí kladný vzťah k prírode a k životnému prostrediu. Postup: Aktivita je zameraná na rozvoj poznatkového systému detí formou zážitkového učenia priamo v teréne v lese. Deti hľadajú a skúmajú stopy v snehu, hmatom skúmajú kmene stromov, čuchom ich vôňu a sluchom zisťujú zvuky zimného lesa, či vŕzganie snehu. Navodením problémovej situácie - zvieratká majú ťažkosti pri hľadaní potravy v lese - aktivizujeme u detí citové a vôľové poznávacie procesy. Deti majú možnosť zisťovať zhody a rozdiely, prípadne podobnosti stromov a kríkov, ich detailov. Táto aktivita podnecuje deti k poznaniu skutočnosti vlastnou skúsenosťou, skúmaním a využitím zmyslového vnímania a tým k získavaniu nových poznatkov. Aktivita umožňuje deťom čo najužší kontakt s prírodou, spojený s aktívnym pohybom a hrou. Citlivo vnímajú zmeny v prírode v závislosti od ročných období počasia, uvedomujú si význam a hodnotu životného prostredia nie len pre človeka, ale i pre zvieratá. Pri prechádzke zimným lesom je dostatok času k diskusii, ktorá je plynulá, nenásilná a podnecuje i menej aktívne a odvážne deti k vyjadreniu svojich názorov a postrehov. Deti majú možnosť diskutovať o svojich dojmoch a zážitkoch zo starostlivosti o vtáčiky a lesnú zver v zimnom období. Taktiež ochrana mladých stromčekov pletivom a rozhovor o nevhodnosti vyrubovať stromy na Vianoce je vhodným momentom k rozvoju sociálno-emocionálnej oblasti. Rozvíja u detí kladný vzťah k prírode a k životnému prostrediu. V úvode aktivity i počas rôznych činností v priebehu celej aktivity rozvíjame u detí pozitívny vzťah k zvieracej ríši. Deti majú pocit užitočnosti a dôležitosti pri príprave potravy pre vtáčkov, ale i priamo pri kŕmidlách v lese, kde podľa stôp zisťujú, že zvieratá chodia ku kŕmidlu pre potravu. STROMY A KRÍKY V ZIME Cieľ: Pohybovať sa v rôznom prostredí - sneh, ľad, voda. Zaujať pozitívne postoje k zvieracej ríši. Rozprávať pocity, zážitky, dojmy zo starostlivosti o prírodu a zobraziť ich. Poznať, opísať a rozlíšiť stromy a kríky a zdôvodniť ich odlišnosť. Pomôcky trieda: košíky na ovocie a zeleninu, jabĺčka, mrkva, zemiaky, kukurica, sušené ovocie, rôzne semienka, gaštany, žalude, umelohmotná fľaša, kýblik od horčice, špagát, škatuľa od mlieka, umelohmotné tácky, nožík, ekologická farba zelená a hnedá, štetce, šušky, bravčová masť, maňuška, pexeso, puzzle, karty Kvarteto, klavír, farbičky, výkres Pomôcky v teréne: encyklopédia, deťmi zhotovená kniha Les a jeseň, maňuška, deťmi 13

14 zhotovené kŕmidlá, pletivo, drôt, kliešte, ovocie a zelenina pre zvieratká, gaštany, žalude, rôzne semienka, zo šušiek zhotovené guľôčky. V triede: Deti prichádzajú do triedy a do nachystaných košíkov vkladajú mrkvu, zemiaky, kukuricu, jabĺčka, sušené ovocie a rôzne semienka: slnečnicové, repkové..., ktoré priniesli z domu. Na stolíkoch je nachystaný rôzny odpadový materiál: umelohmotná fľaša, kýblik od horčice, špagátiky, škatuľa od mlieka, umelohmotné tácky, pracovný nožík, vode odolná ekologická farba, štetce, šušky, bravčová masť, slnečnicové semienka. Deti privíta maňuška veverička Hryzka. Porozpráva deťom, ako sa zmenil les. Všetko je krásne biele, prikryté snehom a stromy a kríky odpočívajú zimným spánkom. Len lesné zvieratká majú ťažkosti s hľadaním potravy. Veverička sa pýta detí, či by vedeli zvieratkám pomôcť a ako. Deti sa dohodnú, že spolu s pani učiteľkou zhotovia rôzne kŕmidlá pre vtáčiky a spoločne ich odnesú so zeleninou a semienkami zvieratkám do lesa. Deti sa rozdelia do štyroch skupín ku stolíkom. Skôr, než začnú pracovať na zhotovení kŕmidla, popremýšľajú a hľadajú možnosti, ako z daného materiálu zhotoviť kŕmidlo. 1.stolík deti pomáhajú učiteľke pri vyrezávaní otvorov do strán umelohmotnej fľaše, navrhujú, kde otvory vyrezať, ako použiť fľašu, ako ju pripevniť na strom... Učiteľka pri manipulácii s nožíkom dbá na bezpečnosť detí. Deti priviažu na hrdlo fľaše špagátik na zavesenie a natierajú ju zelenou ekologickou farbou. 2.stolík spolupráca detí s učiteľkou pri vyrezávaní otvorov do škatule od mlieka, návrhy v ktorých miestach vytvoriť otvory, ako škatuľu pripevniť na strom. Deti samostatne urobia nožnicami dva otvory do vrchnej časti škatule a prevlečú špagátik na zavesenie. Pripravenú škatuľu potom natrú zelenou ekologickou farbou. 3.stolík - veverička Hryzka ukáže deťom už pripravený kýblik od horčice s vyrezanými otvormi. Vysvetlí deťom, že kýblik je z veľmi pevného materiálu, preto pani učiteľka otvory doň vyrezala už vopred. Deti samostatne natierajú kýblik hnedou ekologickou farbou. 4.stolík deti pripevnia na šušky špagátiky. Vložia šušku do bravčovej masti tak, aby sa ňou celá šuška obalila. Omastené šušky deti obsypú slnečnicovými semienkami, čím nám vzniknú guľôčky - pochúťka pre sýkorky. Hotové guľôčky deti uložia na tácky a odložia na chladné miesto. 5.stolík k tomuto stolíku deti prichádzajú priebežne, po dokončení činnosti pri zhotovovaní kŕmidiel. Na stolíku sú nachystané obrázkové pexesá: lesné zvieratká, ihličnaté a listnaté stromy), puzzle (zimný les, kŕmidlo so zvieratkami v lese, karty Kvarteto: stromy a štyri ročné obdobia). Deti si podľa vlastného výberu zvolia spoločenskú hru. 14

15 Edukačná aktivita: maňuška veverička Hryzka si spoločne s deťmi prezerá zhotovené kŕmidlá. Pochváli deti za ich šikovnosť a pozve ich do lesa. V teréne: Deti prichádzajú do lesa na zasnežené priestranstvo s kŕmidlom. Skôr, než pristúpia ku kŕmidlu pre vysokú lesnú zver, opýta sa veverička Hryzka detí, ako zistia, či sem chodia zvieratká (podľa stôp na snehu v okolí kŕmidla, podľa trusu...). Deti hľadajú a skúmajú rôzne stopy v snehu: tvar, veľkosť, hĺbku v snehu..., snažia sa stopy priradiť k niektorému lesnému zvieraťu a porovnávajú svoj predpoklad s detskou encyklopédiou o lesných zvieratách. Snažia sa zistiť podľa stôp, či zvierat bolo viac a ktorým smerom sa pohybovali. Keď sa deti presvedčia, že zvieratká chodievajú ku kŕmidlu, poukladajú prinesené krmivo: zemiaky, mrkvu, jabĺčka, gaštany, žalude... do kŕmidla i na zem vedľa neho, pre menšie zvieratá. Do zhotovených kŕmidiel z odpadového materiálu deti nasypú prinesené semienka. Veverička Hryzka deťom vysvetľuje, pre ktoré vtáčiky je krmivo najvhodnejšie: lieskové oriešky sojka, slnečnicové semená sýkorka a ďateľ, sušené ovocie drozd... Naplnené kŕmidlá pre vtáčiky deti s pomocou učiteľky umiestnia na konáre stromov po okraji lesnej lúčky. Dávajú pozor, aby bolo kŕmidlo umiestnené na dobre chránenom mieste, aspoň 1,5 metra nad zemou a ďalej od kríkov, aby mali vtáky dokonalý prehľad, či im nehrozí nebezpečenstvo - zatúlané hladné mačky... Keď sú kŕmidlá na svojich miestach, veverička Hryzka zavolá deti na prechádzku zimným lesom. Spoločne pôjdu pozrieť na rodinku Stromovú a rodinku Kríkovú, s ktorou sa deti zoznámili na jeseň. Deti prichádzajú zasneženou lesnou cestičkou k jednotlivým stromom a kríkom, ktoré už dobre poznajú z predchádzajúcich vychádzok do lesa. No stromy a kríky sú iné ako na jeseň. Postupne objavujú zasnežený pagaštan, topoľ, dub i brezu. Objavujú sa aj holé zasnežené kríky lieska, ruža šípová, malina lesná. Veverička Hryzka využije možnosť pozorovať stromy a kríky bez listov k porovnaniu. Upozorní deti na rozdiely: kríky nemajú kmeň, majú tenšie konáre ako stromy, kríky sú menšieho vzrastu ako stromy. Deti pomocou svojej zhotovenej knihy Les a jeseň porovnávajú zmeny na stromoch a kríkoch od jesene. Nemajú listy a plody, konáre sú holé zasnežené, odpočívajú zimným spánkom. No ihličnaté stromy - smrek, borovica - ihličie stále majú, neopadalo. Lesnou cestičkou deti prídu aj k stromu, ktorý sa volá smrekovec opadavý - nemá ani ihličie, ani listy. Učiteľka deťom pripomenie, že je to jediný ihličnatý strom v našom lese, ktorému v zime opadávajú ihličky. Deti sa pristavia pri borovici. Dotykom holej ruky skúšajú, čím je kmeň stromu zvláštny: studený a lepkavý vytečená živica na kmeni je lepkavá. Veverička Hryzka požiada deti, aby sa priblížili ku kmeňu a zatvorili oči. Kmeň a ihličie borovice krásne a výrazne rozvoniava. Na blízku je i smrek, s ktorým deti porovnávajú vôňu. Prechádzajú od 15

16 jedného stromu k druhému a snažia sa čuchom zistiť, ktorý strom tak výrazne vonia. Zisťujú, že borovica vonia výraznejšie. Po dotyku rukou na kmeň borovice deťom zostala vôňa borovice i na rukách. Veverička Hryzka vysvetľuje deťom, že veľa ľudí pre krásnu vôňu tohto stromu chodí v zime do lesa, aby si takúto voňavú borovicu odniesli domov ako vianočný stromček. Veľmi tým lesu ubližujú. Opýta sa detí, aký stromček majú doma v ich rodine na Vianoce (umelý stromček z obchodu, živý strom z tržnice, kúpený od lesníkov...). Veverička deťom vysvetlí, že stromčeky sa nesmú odnášať z lesa. Treba ísť za lesníkmi, ktorí pestujú osobitne stromčeky, a ktoré možno zobrať domov ako vianočný stromček. Veverička vysvetlí deťom aj to, že majú s týmito stromčekmi niečo spoločné. Deti chodia do materskej školy, kde sa o ne starajú pani učiteľky. Stromčeky zasa vyrastajú v lesnej škôlke, kde sa o ne starajú a ochraňujú ujovia lesníci. A aby mali zvieratká, vtáky a celý les tiež vianočný stromček, deti ozdobia menšiu borovicu pripravenými šuškami pre vtáčiky. Učiteľka spolupracuje s deťmi pri ozdobovaní stromu, aby boli šušky v dostatočnej výške od zeme (min. 1,5 metra). Veverička deti vedie lesnou cestičkou k mladým stromčekom. Tu deťom rozpovie príbeh o tom, ako zvieratká v zime ťažko hľadajú potravu pod snehom a preto od hladu obhrýzajú kmene mladých stromčekov. Nevedia, že tým stromček poškodia a ten uhynie. Pani učiteľka ukáže deťom prinesené pletivo a pýta sa ich, k čomu budeme pletivo potrebovať, ako dokážeme pletivom mladé stromčeky ochrániť (zabalíme doň stromček, urobíme okolo neho ohradu, prikryjeme pletivom stromček...). Až keď deti vyčerpajú všetky možnosti a nápady využitia pletiva, vysvetlí veverička Hryzka deťom, že pletivom obalíme kmene mladých stromčekov, aby zvieratká nemali možnosť ich obhrýzať a radšej si šli hľadať v zime potravu ku kŕmidlám. Deti pomáhajú pri upevňovaní pletiva na kmene stromov: podávajú náradie, prichytávajú pletivo, skúšajú pletivo spevniť... Keď je ochrana mladých stromčekov dokončená, deti kráčajú zasneženou lesnou cestičkou ďalej. Veverička deťom navrhne, nech počúvajú zvuk, ktorý vzniká, keď kráčajú v snehu (sneh pod topánkami detí vŕzga). Po chvíli deti zastaví a dá im úlohu - zatvoriť oči a počúvať zvuky lesa. Deti sa sústreďujú na počúvanie zvukov zimného lesa. Zisťujú, že v zime je les tichý, nie sú počuť žiadne zvuky. Preto sa hovorí, že v zime sa príroda ukladá k spánku. Deti sa pomalou chôdzou dostávajú von z lesa, na zasnežené priestranstvo. Tu majú možnosť na napadanom snehu vyšliapať rôzne cestičky, pozorovať a porovnávať svoje stopy s kamarátovými (veľkosť, tvar, štruktúru podrážky zimnej obuvi, ktorým smerom vedú stopy...). Pred návratom do materskej školy deti nenechajú les osamotený. Postavia mu ochrancu a strážcu lesa snehuliaka. Deti okolo 16

17 zhotoveného snehuliaka vytvoria kruh a za chôdze okolo neho spievajú na rozlúčku pieseň Snehuliak (Piesne, hry a riekanky str.290). V triede: Deti si so sprievodom klavíra zaspievajú známu pieseň Prosba vtáčkov (Piesne, hry a riekanky str.309). S deťmi sa po speve posadíme na koberec a porozprávame sa o zážitkoch z návštevy zimného lesa, o ich pocitoch a dojmoch. Spoločne si prelistujeme našu zhotovenú knihu Les a jeseň a dohodneme sa na zhotovení knihy Les a zima. Deti kreslia zimný les, stromy, zvieratá a vtáčky pri kŕmidlách. Učiteľka vpisuje do prác detí ich komentár o nakreslenom obrázku. Spoločne potom zviažu svoje produkty do knihy. EKO AKTIVITY A. TRIEDENIE ODPADU Cieľ: Rozvíjať estetické cítenie a formovať vzťah k prírode. Prakticky uplatniť návyky starostlivosti o prírodu. Pomôcky: papier, sklo, plasty, textil, batérie, bioodpad, lieky, vrecia (najlepšie farebne odlíšené) Postup: Uprostred miestnosti vytvorte kopu odpadu zo surovín, ktoré sa dajú recyklovať (papier, sklo, plasty, textil, batérie, bioodpad). Posadajte si s deťmi dookola a porozprávajte sa o tom, z čoho boli vyrobené a prečo je výhodné opätovne ich využiť. Rozdeľte deti do skupín (najlepšie sú dve, pri väčšom počte detí tri skupiny) a postavte ich do radov za seba. Asi metrov od nich umiestnite farebne odlíšené vrecia alebo škatule (modré na papier, žlté na plasty, červené na batérie...) a doprostred vzdialenosti medzi vrecia a deti vysypte zmiešaný odpad. Deti postupne za sebou bežia, vezmú z kopy jeden odpad a vhodia ho do správneho vrecia. Utekajú naspäť a tľapnú nasledujúceho po ruke. Ten po tľapnutí vyráža a postup sa opakuje, kým sa nevystrieda celá skupina, alebo kým sa neminie celá kopa odpadu. Nakoniec spoločne skontrolujte, či sú odpady v správnych vreciach. Ak áno vyhrávajú najrýchlejší. Ak nie, tak nikto. B. TRHANIE ZEME Cieľ: Vyjadriť rôznymi umeleckými výrazovými prostriedkami vlastné predstavy o Zemi. Pomôcky: papier, sklenená fľaša, plastová fľaša, vybitá batéria, stará hračka, tričko, plastová taška, lepiaca páska, farbičky, fixky, noviny Postup: Pripravte si papier veľkosti A3 alebo A2. Nakreslite na neho Zem a vystrihnite. Elipsu ďalej rozdeľte na štvrtiny. Povedzte deťom, aby si posadali do kruhu. Do stredu dajte 17

18 Zem. Rozdeľte ju na 4 skupiny a každej dajte jednu štvrtinu Zeme. Povedzte im, aby spoločne nakreslili na svoju štvrtinu všetko, čo sa im na svete páči a bez čoho by nemohli žiť. Keď deti dokreslia, posadajú si opäť do kruhu. Zlepte všetky časti Zeme a dajte ju do stredu. Okolo rozložte noviny, sklenenú fľašu, plastovú fľašu, vybitú batériu, starú hračku a tričko. Postupne vyberte 6 detí a nechajte ich vziať si jednu z vecí ležiacich okolo Zeme. Každé dieťa, ktorý si niečo berie, povie, z čoho je daná vec vyrobená a čo s ňou urobí, keď ju už nebude potrebovať. Keď dieťa povie, že vec vyhodí nechajte ho, nech ju hodí do pripravenej odpadovej nádoby alebo plastovej tašky (symbolizuje kontajner). Ak povie, že ju ešte využije musí povedať ako (napr. starú hračku niekomu daruje, tričko, z ktorého už vyrástol dá mladšiemu súrodencovi, v plastovej fľaši si bude nosiť vodu na pitie...) môže si ju do konca aktivity nechať. Deťom vysvetlite, že všetko, čo potrebujeme k životu, pochádza z našej Zeme, preto, keď niečo vyhodíme, je to ako by sme odtrhli a zahodili kúsok Zeme. Potom vyzvite deti, ktoré svoju vec odhodili, aby prišli do stredu a odtrhli si kus našej papierovej Zeme a odhodili ho do koša. Potom sa porozprávajte o probléme odpadov, porovnajte roztrhanú Zem s tou pôvodnou a rozprávajte sa o možnosti recyklácie odpadov, ich opätovnom využití. Deti, ktoré predtým vyhodili svoj odpad do koša, vymyslia, ako inak by sa dal využiť alebo recyklovať. C. ZÁHADNÉ VRECÚŠKO Cieľ: Hodnotiť prírodné prostredie. Rozprávať pocity, zážitky so starostlivosti o prírodu. Pomôcky: vrecúško, rôzny prírodný a umelý materiál (šišky, konáriky, umelá fľaša, apod.) Postup: Úlohou detí je so zaviazanými očami uhádnuť, o aký druh vecí ide, aký je to odpad a následne hovoriť o tom, ako sa dá recyklovať. D. UPRATOVANIE PO ZIME Cieľ: Prakticky uplatniť návyky starostlivosti o prírodu. Pomôcky: rôzny odpad (papiere, PVC fľaše, batérie, umelá hmota, textil apod.) Postup: Preoblečené za lesnú vílu motivujeme deti rozhovorom o prírode, ktorá sa prebudila z hlbokého zimného spánku a sneh, ktorý sa roztopil nám ukazuje, aký neporiadok zavládol na zemi, všade sú odpadky, ktoré cez zimu nebolo vidieť. Na zemi sú porozhadzované predmety z rôznych materiálov. Deti sa voľne pohybujú po miestnosti za sprievodu hudby. Keď hudba prestane hrať, lesná víla oznámi, ktoré veci ide upratať, napríklad veci z umelej hmoty a deti jej pomáhajú. Jedného predmetu sa môže dotknúť aj viacero detí. Po uprataní planéty, deti vymenujú aké druhy materiálov mali v ruke. 18

19 E. FAREBNÉ KONTAJNERY Cieľ: Modifikovať pohyb v zmenených podmienkach alebo v problémových situáciách. Pomôcky: makety (obrázky) rôznych kontajnerov, hudobný sprievod Postup: V priestore rozmiestnené veľké makety (obrázky) rôznych kontajnerov, v každom rohu jedna. Na hudbu tancujú deti v kruhu. Po čase sa hudba zastaví a dieťa musí pohotovo reagovať na pokyn učiteľa napr.: Teraz utekáme k modrému kontajneru. Deti sa rozutekajú k správnej makete a zakričia, aký druh odpadu sa dáva to určeného kontajneru. Potom sa pustí znova hudba a hra sa opakuje. F. CHORÝ ODPADKOVÝ KÔŠ Cieľ: Hodnotiť prírodné prostredie. Pomôcky: rôzny odpadový materiál, kôš, igelitový obrus Postup: Do stredu miestnosti postavíme kôš naplnený rôznym odpadom. Simulujeme situáciu, že kôš plače. Spolu s deťmi hľadáme odpovede, prečo sa kôš rozplakal a navádzame deti na odpoveď, že je v ňom nahádzaný rôzny odpad. Vysypeme odpad na igelitový obrus a začneme ho triediť. Pri tom vedieme rozhovor o materiáloch a spôsobe ich recyklovania. G. ODPAD V PRÍRODE Cieľ: Zdôvodniť význam prírodného prostredia na základe pozorovania a zážitkov z prírody. Pomôcky: rôzny odpad aj biologický Postup: Odpad zakopeme s deťmi plytko do pôdy na označené miesto a necháme ho v zemi čo najdlhšiu dobu. Potom ho vykopeme a istíme ako sa odpad za daný čas správal. V pôde sa rozkladá: ohryzok jablka niekoľko týždňov, - hliníkové plechovky 20 až 100 rokov, - batérie 200 až 500 rokov, - pneumatiky 260 rokov - PET fľaše a igelitové vrecia 500 rokov, - polystyrén 1000 rokov - sklo 4000 rokov, - žuvačka 5 rokov, - cigaretové ohorky 3 mesiace až 2 roky, - papierové vreckovky 3 mesiace. 19

20 PRÍBEH O JEDNOM RYBNÍKU Cieľ: Poznávať cez pohybové činnosti život v rybníku a vôkol neho. Pomôcky: hudobné nástroje ( bubienok, triangel, činely, ozvučné drievka), krycia fólia. Motivácia: V jedno letné ráno sa rybník zobudil, otvoril ústa a zazíval.,,jaj, veď nemám ruky a nemôžem si tie svoje velikánske ústa zakryť. Čo si o mne všetci kamaráti pomyslia? Určite ma budú považovať za nevychovaného! Nebudú chcieť u mňa bývať, rozmýšľal rybník a bol čoraz smutnejší.,,čo len budem robiť?...už viem, zahrám sa s nimi, aby o mne niečo vedeli. a) Malý a veľký rybník Deti sa prechádzajú v priestore vody v rybníku (koberca). Portamento znamená uvoľniť sa môžem ísť. Na zvuk triangla vytvoria dvojice (malý rybník) a na zvuk bubienka vytvoria všetky deti kruhový útvar (veľký rybník). Učiteľka mení zvukové signály aj s verbálnymi. Ak deti dokážu diferencovať hudobné nástroje a pokyny, učiteľka má možnosť doplniť hru o ďalšie pokyny a hudobné nástroje. Kvak vysoký výskok z drepu, Kameň- drep, Slimák poskakovať na ľavej nohe s výmenou pravej nohy, Činely znázorniť pochod vodných mušiek, Píšťalka chôdza vo výpone s upažením hornými končatinami. b) Rozcvička Učiteľka sa posadí s deťmi do rybníka (na koberec). Každé dieťa má pred sebou spoločnú fóliu, ktorá symbolizuje hladinu rybníka. Úlohou detí je chytiť do rúk okraje fólie a na pokyn učiteľky zodvihnúť fóliu a imitovať vlny. Intenzita vĺn závisí od učiteľky. Pohyb, ktorým deti znázorňujú vlny, je prepojený s koordináciou rúk a tela. Malé vlny deti znázorňujú v sede, ide o opakovaný pohyb s hornými končatinami v smere zdola nahor. Veľké vlny deti znázorňujú v stoji, hlboké úklony do strán so vzpažením horných končatín. Deťom učiteľka rozpráva pohybový príbeh.,,keď sa rybník zobudil, vlny boli na začiatku dňa malé a pomalé. Prevaľovali sa na hladine a hrali sa (deti v sede pomalým pohybom znázorňujú vlny). Z neďalekého lesa dofučal vetrík Petrík (učiteľka znázorňuje vietor) a z vlniek začali vznikať väčšie vlny (deti sa postavia), ktoré sa pohybujú čoraz rýchlejšie hore, dole a dokonca aj do strán. Veľké vlny sú čoraz mohutnejšie a vyššie (deti vyskakujú, dvíhajú nohy dopredu, dozadu, do strán, pohybujú celým telom). Zasvieti slnko, z vĺn sa stávajú malé vlnky, ktoré sa 20

21 pomaly prevaľujú na hladine rybníka (deti spomaľujú pohyb, pri utíšení vĺn sa položia na zem). c) Ponorenie pod hladinu rybníka Deti sa prechádzajú po priestore (nechodia v kruhu) a učiteľka drží v ruke loptu a vraví:,,keď sa ponorím pod vodu, vidím v rybníku..., nedokončí vetu a pokotúľa loptu ku dieťati. Dieťa loptu zoberie, zopakuje vetu a dokončí. Každý predmet (objekt), ktorý dieťa určí ako súčasť rybníka, skupina pohybovo znázorní. Námety: Vodu prevaľovaním sa zboka na bok, Kamene v stoji, v sede, v ľahu pohybom hlavy dopredu, dozadu, vľavo, vpravo, Rastliny - paže vzpažiť v spojení s úklonom doľava, doprava, Ryby v ľahu, paralelný pohyb paží a nôh, Odpad prstami jednej ruky si chytiť nos a preskakovať znožmo odpad. d) Fauna a flóra z rybníka Úlohou detí je diferencovať faunu a flóru, k vybraným živočíchom a rastlinám vymyslia konkrétny pohyb. Pohybové stvárnenie fauny a flóry je realizované v dvoch skupinách detí. Prvá skupina:,,sme v rybníku, teraz sa všetky dievčatá premenia na mloka a chlapci na žaby. Druhá skupina:,,skupina pohybovo stvárni inštrukciu na základe pokynov (skupiny si vymenia úlohy). Druhá skupina:,,sme v rybníku, všetci sa premenia na lekná. Prvá skupina:,,skupina pohybovo stvárni inštrukciu na základe pokynov (skupiny si vymenia úlohy). Námety na stvárnenie živočíchov a rastlinstva : Ryba ľah na chrbte, dieťa vykonáva striedavý pohyb s vystretými dolnými a hornými končatinami, imituje pohyb plávania v štýle prsia, zdôrazňuje sa správne dýchanie, Mlok ľah na bruchu, dieťa si rukami podopiera hlavu a dolnými končatinami striedavo pohybuje, Žaba skok z drepu s fázami odraz, let a doskok, Užovka ľah na bruchu so striedavým prevracaním sa vpravo, vľavo, Bahenný červ skákanie znožmo z miesta, 21

22 Lekno - sed skrčmo krížny, Vŕby rozkročenie nôh s úklonom trupu do strán vpravo, vľavo v upažení, Tŕstie stoj spojný vzpriamený. e) Rybačka Učiteľka rozdelí deti do dvojíc a na dve skupiny na rybárov a ryby. Deti sa pohybujú v priestore rybníka (mimo rybníka nemôže rybár chytať, to isté platí aj pre rybu, ktorá nemôže vyskočiť z rybníka). Pri chytení ryby si deti roly vymenia a hra pokračuje ďalej. f) Zvláštny úlovok Úlohou detí je naučiť sa základný postoj pri chytaní rýb. Konkrétne ide o pohybové stvárnenie hodenia háčika s návnadou a následne chytenia niečoho. Pomocou otázky,,hádaj, čo som chytil?, deti hádajú úlovok. Počas hádania môžu položiť 5otázok, na ktoré rybár odpovedá len áno alebo nie. Po vyčerpaní otázok môžu deti konkrétnu vec pomenovať. ČARUJEME S PIESKOM Cieľ: Aktivizovať učebné kompetencie pri určovaní základných vlastností piesku sypkosť a schopnosť viazať na seba vodu. Pomôcky: piesok, hlina, drobné kamene, sito, farby na textil, sklenená fľaštička, rôzne nádoby z rôznych materiálov, umelohmotné tanieriky, obrázkový materiál. Motivácia: Učiteľka vedie rozhovor s deťmi o pojmoch,,bádateľ, vedec taký človek sa zaoberá skúmaním rôznych javov, napríklad kolobeh vody v prírode, skúma vesmír, ale i choroby ľudí. Dnes sa zahráme na bádateľov budeme skúmať piesok. (čo sa všetko sa dá s ním robiť, aké má vlastnosti). Postup: Deti rozdelíme do skupín. Každá skupina bude pozorovať inú vlastnosť piesku a ich výsledky učiteľka zapíše na tabuľu. Na záver spoločne zhodnotíme prínos experimentovania s pieskom. Deti vyhodnotia aktivitu, spoluprácu v skupinách, vlastné zážitky z experimentovania. Uvedené aktivity môžeme uskutočňovať v letnom období aj na školskom dvore. 22

23 1. SKUPINA: Zvuky piesku Deti budú mať k dispozícii rôzne typy nádob umelohmotné fľaše, kelímky a pod., do ktorých budú sypať jemný i hrubozrnný piesok. Deti nádoby uzavrú a pohybom,,,hrkaním budú overovať, počúvať aký zvuk piesok vydáva. 2. SKUPINA: Farby piesku Deti budú mať textilné farby zmiešané s vodou obsahujúcou trochu octu alebo soli. Zamiešanými farbami budú zafarbovať piesok na umelohmotných tanierikoch podľa vlastnej fantázie. Piesok sa nechá usušiť, neskôr ho môžu využiť v iných výtvarných činnostiach a aktivitách. 3. SKUPINA: Piesok ako hmota Deti budú mať piesok, vodu a jemnú hlinu. Ich zmiešaním vytvoria hmotu, z ktorej budú tvarovať a vyrábať malé tehličky. Po vytvarovaní ich nechajú vysušiť a budú určovať ich vlastnosti ( tvar, veľkosť, tvrdosť a pod.). 4. SKUPINA: Kreslíme s pieskom Deti budú mať k dispozícii nádobky s lepidlom a výkres. Lepidlom si na výkres nakreslia motív podľa vlastnej fantázie. Keď dokreslia jemným preosiatym pieskom,,vysypú lepidlom vytvorený motív. Nechajú zaschnúť. Vlastnosti piesku:,,zvuk piesku je taký, ako keby sa v škatuľke rozsypal.,,piesok sa sype zo strany na stranu, šuchoce v škatuľke,, piesok klesne na dno pohára, na vrchu ostala len špina,, keď tam dáme málo vody je to blato, ale dá sa urobiť guľôčka,, ten piesok sa z vody a farby úplne zafarbil, je pekný farebný,,z vody, piesku a hliny som urobil tehlu na dom, ale neviem, či uschne,,možno keby som urobil viac tehličiek, postavil by som dom pre svojho škrečka,,myslela som si, že kreslenie s lepidlom bude škaredé, ale ten piesok sa tam normálne prilepil,,miško mi dal trochu farebného piesku a obrázok je krajší,,nevedel som, že pieskom môžem kresliť, poviem to aj mame 23

24 CYPRIÁNOVA ZÁHRADKA Cieľ: Vedieť názvy niektorých jarných kvetov a vlastnými slovami opísať pojem,,herbár. Pomôcky: vylisované jarné kvety, obrázky kvetov aj ročných období, výkresy, krepový papier, lepidlo, nožnice, špagát. Motivácia: Deti upútame básničkou, ktorou vítame jar. Po zime k nám príde jar, je to najfarebnejší prírodný dar. Kvitnú kvety, pučia stromy, už aj včielky opúšťajú svoje domy. Buď nám krásna, jar farebná, vyžeň slnko na naše kolená. S deťmi vedieme rozhovor o počasí, o zmenách v prírode o ročnom období. Na porovnanie použijeme obrázky štyroch ročných období, postupne prejdeme až k jarným kvetom. Postup: Deti rozdelíme do troch skupín tak, aby každá mala dostatočný priestor pri činnosti. Po ukončení všetkých aktivít s deťmi sadneme na koberec a každá skupina porozpráva a ukáže, čo robila, ako to robila a čo vytvorila. Nakoniec všetky produkty detí zviažeme do herbára. S deťmi je vhodné vopred uskutočniť prechádzku, na ktorej skúmajú kôru stromov, listy a plody. 1) SKUPINA: Deti pracujú na tvorbe herbára lepením vylisovaných kvetov (kvety si nazbierame v dostatočnom predstihu a vylisujem ich na papier formátu A4). Ďalšou úlohou je spájanie písmen do slova deti dostanú obrázok kvetu, pod ktorým je napísaný názov kvetu. V obálke majú roztrihané písmenká, ktoré majú poskladať do slova podľa predlohy. (snežienka, púpava, narcis, fialka, tulipán, sedmokráska, zlatý dážď). V tejto skupine deti si precvičujú manipulačné zručnosti, úroveň práce s knihou schopnosť narábať a správne listovať v knihe. Môžeme pozorovať schopnosť grafického rozlišovania písmen, sústredenosť, samostatnosť a dodržiavanie správneho postupu pri činnosti. 2) SKUPINA: Deti v skupine vytvárajú prvú a poslednú stranu herbára prostredníctvom výtvarnej techniky koláž. V časopisoch vyhľadávajú a vystrihujú jarné kvety, ktoré lepia na výkres. V tejto skupine si precvičujú schopnosti pracovať v skupine, manipulačné zručnosti, úroveň práce s časopisom, prepojenie zrakovej a manipulačnej činnosti a dodržiavanie správneho postupu pri manipulačnej činnosti. 24

25 3) SKUPINA: Deti vytvárajú jarné kvety vylepovaním predkreslenej plochy kvetu krepovým papierom (deti šúľajú krepový papier do malých guľôčok). Pri tejto aktivite si precvičujú manipulačné zručnosti, drobné svalstvo ruky, jemnú motoriku a dodržiavanie správneho postupu. STROM Cieľ: Podporovať chápanie pri rozlišovaní a opisovaní typických znakov stromov, vzhľadom na ročné obdobia a uplatňovať farebnú rozmanitosť vo výtvarných a pracovných produktoch na základe vlastného pozorovania. Pomôcky: kôra, listy zo stromov, farebný a kancelársky papier, temperové farby, voda, fixy, časopisy, krepový papier, prírodniny, nožnice, lepidlo. Motivácia: Vedieme rozhovor s deťmi o tom, čo sme sa o stromoch naučili a čo sme na stromoch pozorovali. Podľa čoho rozoznávame stromy, ako sa menia, čo ovplyvňuje ich zmenu. Aký úžitok majú stromy pre človeka, či potrebujú ľudia stromy. Postup: Učiteľka deťom navrhne edukačné aktivity s témou strom a rôznymi formami jej spracovania. Deti majú možnosť rozhodnúť sa, ktoré aktivity budú daný deň realizovať. a) Z čoho sa skladá strom Deti vytvárajú,,vzorkovník rôznych druhov stromov z jednotlivých kúskov kôry, listov, konárov. (jedľa, breza,...) b) Strom a ročné obdobia Deti vytvárajú pomocou rôzneho výtvarného materiálu 4 stromy a ich premeny podľa ročných období jar, leto, jeseň, zima. Z pozorovania deti vedia ako vyzerá strom podľa jednotlivých ročných období, akej farby má listy, kedy má kvety, či je opadavý alebo neopadavý strom a ktoré stromy na zimu strácajú listy. c) Strom z detských dlaní Deti budú pracovať v skupinkách. Najskôr na veľký výkres A2 nakreslia alebo namaľujú kmeň stromu s konármi (môžu aj nalepovať slnečnicové semienka). Potom obkreslia na tvrdý papier svoju ruku (celú dlaň) a vystrihnú ju. Ruky budú predstavovať korunu stromu 25

26 v niektorom ročnom období. Deti farebne dotvoria temperovými farbami každý svoju ruku a po zaschnutí každý svoju ruku časť koruny nalepí ku konárom na strom. d) Čo sa vyrába zo stromov Deti z predošlých rozhovorov vedia, že strom je pre človeka nenahraditeľný nielen ako súčasť zdravého životného prostredia, ale aj ako niečo z čoho sa vyrábajú veci potrebné na život (napríklad: papier). Deti majú rôzne druhy papiera a rozprávajú načo nám papier slúži a ako ho používajú samotné deti. Ako môžeme šetriť stromy? (zber použitého papiera) Deti z pestrofarebného časopisového papiera vytrhávajú kúsky a lepením vytvoria strom, ktorý dotvoria podľa vlastnej fantázie. Deti môžu pracovať v skupinách na veľkom formáte alebo každý individuálne. e) Strom z rozprávky Pozorovanie stromov deťom umožnilo vidieť ich v rôznych farebných odtieňoch, rôznych tvaroch, veľkostiach. Spoločne sa zahráme na kúzelníkov prírody, ktorí vykúzlia stromy v tých farbách, ktoré sa deťom najviac páčia. Na výkres nanesú hrubšiu vrstvu pásov, kruhov, štvorcov, bodiek voskovými pastelkami. Keď bude celá plocha zafarbená natrieme ju pomocou štetca čiernym tušom a necháme vysušiť. Potom zastrúhaným špáradlom, špajľou alebo konárikom deti do plochy vyrývajú podobu stromu podľa vlastnej fantázie. VÍLA A ŠTYRIA ŠKRIATKOVIA (ROČNÉ OBDOBIA) Cieľ: Vnímať rozmanitosť sveta a umelecky stvárňovať dojmy z pozorovaného sveta. Pomôcky: obrázky ročných období, šarkan, papier, fixy, nožnice, lepidlo, papierové vrecúška, koráliky, pierka, CD VIVALDI 4 ročné obdobia. Motivácia: Učiteľka prichádza medzi deti prezlečená za vílu a porozpráva im príbeh o víle a štyroch škriatkoch. Víla je mocná čarodejnica v prírode a dokáže meniť a ovplyvňovať počasie a jednotlivé ročné obdobia. ( evokujeme poznatky detí o ročných obdobiach). Každý škriatok v príbehu predstavuje jedno ročné obdobie. Učiteľka sa pýta aké ročné obdobia poznáme, ako sa prejavuje jar, leto, jeseň, zima v prírode. Postup: Upriamime pozornosť na veľkú škatuľu, ktorú priniesla rozprávková víla. Deti, čo si myslíte, ktoré z vecí, čo tu máme by sa hodili škriatkovi JAR? (kvety, snežienky, púpavy, prvosienky, motýle, včielky, rozkvitnutý konár zo stromu, veniec z kvetov). 26

27 Deti, ktoré veci by sme dali škriatkovi LETO? (plavky, plávacie koleso, huby, letné ovocie melón, jahody, čerešne, dovolenkové pohľadnice, sandále, tričko s ramienkami, nafukovacia lopta ). A ktoré z týchto vecí by ste dali škriatkovi JESEŇ? (šarkan, ľahká bunda, školská taška, listy zo stromov, vietor ( nastrihané plastové vrecúško), kaluže (mláky z modrého papiera), jesenné ovocie a zelenina ( jablko, hruška, zemiak). A čo dáme škriatkovi ZIMA? (vločky z papiera, maketa snehuliaka, biela perina, vianočný stromček, balíčky ako darčeky, víchrica (nastrihané veľké plastové vrece), obrázky lyží, saní, rukavice, čižmy, vlnená čiapka, zimná bunda) Učiteľka rozdelí deti na štyri skupiny a každá skupina vyberá veci zo škatule podľa ročných období. Ukladajú ich na výkresy s nakreslenými škriatkami JARI, LETA, JESENE A ZIMY. Po roztriedení vyzveme deti, aby sa zahrali na ročné obdobia. Víla, ktorá má čarodejnú moc mení ročné obdobia. Deti vyberajú veci, podľa určeného ročného obdobia. Je potrebné pripraviť dostatok rekvizít do každého ročného obdobia, aby každé dieťa malo pri hre aspoň jednu rekvizitu. Pri čarovaní a vytváraní ročných období si deti zoberú príslušnú rekvizitu a pohybujú sa s ňou po triede ( môžu zahrať divadlo o danom ročnom období). Pri vytváraní atmosféry každého ročného obdobia nám pomôže hudba, ktorú učiteľka vyberie (môžeme použiť ukážku Vivaldiho 4 ročné obdobia). Učiteľka pustí hudbu, povie názov ročného obdobia. Deti vyberú vhodnú rekvizitu a tancom alebo dramaticky vyjadrujú dané ročné obdobie. Pre sťaženie aktivity môžeme aktivitu obmeniť tak, že učiteľka iba zmení hudbu a nepovie názov ročného obdobia. Deti sa snažia postrehnúť zmenu a meniť rekvizity. MRAVENISKO Cieľ: Citlivo vnímať krásu prírody a zaujať pozitívne postoje k zvieracej ríši. Pomôcky: materiál, ktorý momentálne poskytuje trieda, školský dvor a pod., CD prehrávač, CD pieseň - Zbohom ostávajte, jablko, čokoláda, jadierka z jablka, biela posteľná plachta, čierne a červené tričko. Postup: Učiteľka sa pýta detí:,,čo vás napadne pri slove mravec? (burza prvotných námetov u detí),, Keďže mravce žijú v mravenisku, potrebujeme si naše mravenisko postaviť. Naše mravenisko budeme stavať imaginárne, to znamená, že každý urobí imaginárne jednu činnosť potrebnú pri výstavbe mraveniska (napr. postaví tehly, umyje okná, povysáva, umyje dlážku a pod.). Keď už máme mravenisko, potrebujeme predstaviť i mravce, ktoré žijú v mravenisku.,,aké mravce žijú v mravenisku? Keď už máme mravcov, pozrieme sa na ich bežný deň v mravenisku. Každý si nájde nejakú, (jemu blízku) činnosť, ktorá sa spája s mravcami a vstupuje do danej roly (napr. mravec pekár, upratovačka, kráľ, robotník a pod.). 27

28 Po krátkom čase znehybníme všetkých mravcov. Postupne krátkym šteklením oživím jedného mravca, ktorý chvíľu bude vykonávať činnosť, ktorú si vybral. Aby mohli danú činnosť vidieť i ostatné mravce, ktoré sú v danom znehybnení otočení napr. chrbtom, hlavou dole, dovolíme minimálne (čiastočnú) hybnosť a to do takej podoby, aby bolo možné všetkým zainteresovaným sledovať činnosť mravca. Postupne všetky mravce predstavia činnosť, ktorú vykonávajú v mravenisku. Tie mravce, ktoré sa už prezentovali, ostávajú v počiatočnom znehybnení. Učiteľ (ľudská noha) v role človeka stúpi, kopne (imaginárne) do mraveniska. Mravce pohybom, slovnou konverzáciou reagujú na človeka, pričom vyslovujú svoje pocity, dojmy.,,akí ste mali pocit? Stretli ste sa už niekedy s podobným pocitom? Prečo k tomu došlo? Niektoré mravce sa rozhodli, že odídu z tohto nebezpečného miesta a postavia si mravenisko na druhej strane lesa.,,ktoré mravce odchádzajú? Prečo? Aký je ich dôvod odchodu? Mravce vytvoria ľubovoľné dvojice, v ktorých sa jeden druhému poďakujú za nejakú radu, pomoc, skutok, zážitok, činnosť, ktorú spolu zažili počas doterajšieho spolunažívania v mravenisku. Dvojice sa medzi sebou vymieňajú dovtedy, kým neskončí pieseň, ktorá sa pustí na začiatku lúčenia (Pieseň: Zbohom ostávajte muzikál Na skle maľované v podaní Michala Dočolomanského). Tie mravce, ktoré odchádzajú, dostanú čierne tričká alebo ostanú v tričkách, ktoré momentálne majú. Ostatné mravce, ktoré ostali, dostanú reflexné červené tričká, resp. inú časť odevu (čiapku, opasok, šál a pod.). To bude označenie červených (vytrvalých) mravcov. Ak sa medzi čiernymi mravcami vyskytne niekto, kto má na sebe červené tričko, resp. inú časť odevu, v tomto prípade mu dáme čierne tričko alebo si červenú časť odevu odstráni. Mravce si musia postaviť nové mraveniská. Pohľady na život v mravenisku: Denný pohľad na mravenisko čiernych mravcov. Čierne mravce rozdelíme do 4 5- členných skupín. Každá skupina čiernych mravcov si vytiahne papierik s danou situáciou (oslava, ranná rozcvička a pod.). Ich úlohou je pantomimicky znázorniť danú činnosť. Pre zmenu je úlohou červených mravcov uhádnuť, čo sa práve v čiernom mravenisku deje. Večerný pohľad alebo nočný na mravenisko červených mravcov. Keďže nastal večer, na mravenisko červených mravcov nevidno. A tak každý z červených mravcov si z papierikov, na ktorých sú rôzne situácie (dážď, bitka, útek, príchod vlaku a pod.) postupne vyberie jednu a za pomoci predmetov v triede danú situáciu zvukovo vyjadrí. Úloha pre čiernych mravcov je pre zmenu uhádnuť, čo sa v červenom mravenisku odohráva. Ak priestory, kde sa dané aktivity odohrávajú, neumožňujú mravcom byť v dostatočnej vzdialenosti od seba, použijeme 28

29 plachtu, prikrývku, ktorá schová mravcov vo fáze prípravy do tmy - tým zabráni zvedavým, či nedočkavým pohľadom inej strany. Mravce v oboch mraveniskách po ťažko strávenom dni zaspali (mravce si ľahnú na zem. V podmienkach materskej školy by sa to dalo prepojiť s popoludňajším odpočinkom). Ráno, keď sa mravce zobudili, pocítili na ruke niečo neznáme (kým mravce spia, učiteľ dôjde ku každému mravcovi a položí mu do ruky kúsok napr. jablka alebo čokolády).,,čo je to? Skúste so zatvorenými očami ovoňať a potom zjesť to, čo máte v ruke. Aké asociácie sa vám spájajú s vôňou a chuťou jablka? Ale pozrite sa, čo nám ostalo. V ruke mám alebo na zem položím jadierko z jablka.? Mravce sa poradia, prídu na sadenie jadierka. Sadenie jadierka popíšeme postup. Spolupráca všetkých mravcoch, zadelenie úloh a zodpovednosti. Pri činnosti dochádza ku dvom typom problémov. A) zo semienka nám nechce nič vyrasť, prečo? b) jabloň, ktorá nám vyrástla chabne, prečo? Kto z nich je za to zodpovedný? Mravce majú navrhnúť riešenie. Rozdelíme mravcov do skupín podľa mraveniska. Po jeseni nastane zima. Mravce sa uložia na zimný spánok. Prikryjeme ich bielou, posteľnou plachtou tak, aby im trčali iba hlavy. Počas dlhého zimného spánku sa všetkým mravcom v mravenisku začali snívať sny, ktoré postupne po jednom budeme odkrývať. Prichádzajú na vopred dané miesto a pantomimicky (aby nezobudili ostatných spiacich mravcov) znázorňujú svoj sen. PRÍBEH STRATENEJ STUDNIČKY Cieľ: Aktivizovať kritické myslenie pri zdôvodňovaní významu, ochrany vody na zemi a stimulovať spôsobilosť poznania kolobehu vody v prírody. Pomôcky: voda, čiapočky jednotlivých zvieratiek Motivácia: Zajačik s veveričkou šantia na lúke. Sú smädní, chcú sa napiť v studničke, ktorú dobre poznali. Chodia okolo stromov, nazerajú na všetky strany. Studničku nemôžu nájsť. Sú veľmi vysmädnutí, bez vody ďalej nevládzu. K zoslabnutým zvieratkách príde vetrík, ktorý im porozpráva, ako počul studničku zavalenú kameňmi, fľašami, špinavými papiermi a napadaným lístím tíško plakať. To všetko on nevládze zo studničky vyfúknuť. Na pomoc prichádza medvedík. Spoločne studničku vyčistia, tá je však prázdna. Vetrík nafúka na oblohu veľa obláčikov, z ktorých sa stane veľký mrak a z neho začnú padať malé dažďové kvapky. Niektoré ostanú tancovať v studničke, niektoré vypije smädná zem a niektoré zavolá slniečko späť na oblohu. Z nich budú nové obláčiky. Pri poháriku čistej vody vetrík zvieratkám rozpráva, kde všade vodu videl, akú mala chuť, kto všetko vodu potrebuje. 29

30 Možnosti realizácie postupu: Tvorba konceptuálnej mapy lesný obrázok Ako sa studnička našla, Pomoc detí pri čistení studničky a okolia, Dejová pantomíma: Život okolo studničky na lúke, Pohár čistej vody podaný zvieratkám (všetkým deťom) Pohybom a zvukmi rozohraný dej v činnostiach, pri ktorých je potrebná voda v domácnosti (varenie, pranie, umývanie atď.). O ŽABIATKU A DÚHE Cieľ: Poznať, opísať a rozlíšiť prírodné javy ovplyvnené počasím. Pomôcky: Piesne, hry a riekanky, detské hudobné nástroje (triangel, ozvučné drievka), zvonček, DVD Spievankovo Postup: "Keď pršalo, mrholilo, žabiatko sa narodilo" - dramatizácia známeho príbehu. Žabky: Keď pršalo, mrholilo, žabiatko sa narodilo. Hudba a tanec: deti tancujú okolo žabiatka a spievajú: Ja som žabka, ty si žabka, my sme malé žabky, počúvajme všetci spolu, ako skáču kvapky. Uva kva kva, uva kva kva, uva kva kva, uva kva kva, uva kva kva, uva kva kva, kva. Žabka: Keď sa žabiatko narodilo, veľké očká otvorilo. Nepoznalo vôbec svet, všetko chcelo vidieť hneď. Žabky: Žabiatko, aby si sa múdrym a šikovným stalo, naučíme ťa dobre predpovedať počasie. Dávaj pozor! (zvuk triangla) Slnko - prichádza dieťa oblečené v žltom a prechádza sa okolo žabiek. 1.žabka: Po hore chodilo, nešuchlo, po vode chodilo, nečľuplo. Žabiatko, vieš čo je to? Žabiatko: Ja neviem, nikdy som nič také nevidelo. Slnko: Ja som to, Slnko. Každé ráno vstávam, na svet sa usmievam a teplými lúčmi celú zem zohrievam. Pesnička -,,Hrej slniečko hrej deti spievajú pesničku, slniečko chodí pomaly slalomom pomedzi deti. Slnko: A teraz ti, žabiatko, predstavím aj mojich kamarátov, chceš? Žabiatko: Áno, chcem! Obláčiky - prichádzajú deti oblečené ako obláčiky v modrom. Obláčiky: Po oblohe plávame, so slniečkom sa hrávame, ľahké ako bublinky, sme dažďové perinky. 30

31 Slniečko: Pozri žabka, tie mráčiky sú dažďové obláčiky. Keď narazia na seba, dáždik kvapká nám z neba. Žabiatko: Čo robia žabky, keď padajú kvapky? Obláčiky: Čo robia? To robia. V blate ťapky, capky. Vetrík - pribehne a poletuje. Vetrík: Letím, hudiem, pískam a dverami trieskam. 2x Žabiatko: A ty si kto? Vetrík: Som vetríček kamarát, na chytačku hrám sa rád. (obláčiky sa pospájajú a zakryjú slniečko) Žabiatko: Slniečko, Slniečko kde si sa schovalo? Deti: Klop - klop, klopi klopi. (zvuky na ozvučných paličkách, zvončeku). Klopi, klopi na okienko, klopkajú si kvapky. Kvaki, kvaki pri potôčku kvákajú si žabky. Pesnička: Prší, prší, len sa leje, obláčik sa z neba smeje. Slniečko sa zrazu mračí, vraj už dažďa na dnes stačí. (melódia na pesničku Prší, prší..) Počas pesničky sa Slniečko prediera cez obláčiky a postaví sa oproti nim. Slnko: Rozprestriem ja svoje lúče, chytím kvapky do náruče. Už mám prvú, už mám druhú,na oblohe spraví dúhu. Deti prídu oblečené ako dúha, prípadne prinesú dúhu urobenú z krepového papiera. Žabiatko: Slniečko, čo si to urobilo na oblohe? Slnko: Žiadne čary, žiaden trik ja som veľký kúzelník. Žaby: Keď sa Slnko a dážď stretnú, modré nebo dúhou pretnú. Pozeraj sa na ten zázrak, farebný most z kvapiek dažďa. Mraky a vetrík: Dívajte sa dámy, páni, dúha je dom nevídaný. Dom zo Slnka a dom z vody, vojdi dnu, ak nájdeš schody! Žabiatko: Ja, ja chcem vojsť dnu! Slnko: Ale žabiatko, to nie je naozajstný dom, je to krásna dúha, ktorú vykúzlim spolu s dáždikom iba na chvíľu, pre radosť vás všetkých. Žabky: Ďakujeme ti Slniečko, veľmi si nás potešilo. Slnko: Dobre mi tu bolo s vami, musím sa už domov brať. Mesiačik zas bude vládnuť, žabičky, už choďte spať! 31

32 SADÍME FAZUĽKY Cieľ: Uvedomiť si a vedieť zdôvodniť význam starostlivosti o rastliny. Pomôcky: zelená fazuľka, hlina, CD obal Postup: V plastovom priesvitnom obale z CD nosiča môžeme pozorovať klíčenie zelenej fazuľky. Stačí trochu hliny a zelené fazuľky, ktoré umiestnime do CD obalu. A potom môžeme nerušene pozorovať rast malých výhonkov. KOLOBEH VODY V PRÍRODE Cieľ: Poznať, pomenovať a opísať základné skupenstvá vody (para, ľad, sneh, hmla). Dramaticky stvárniť kolobeh vody v prírode. Pomôcky: veľká modrá podložka symbol vody, farebné pracovné listy, špongia, oblaky, Slnko, papierové vreckovky, čiernobiele pracovné listy, farbičky, zvuky vody na CD, CD Praktická ekovýchova pre MŠ, plastové fľaše naplnené vodou vodné hudobné nástroje, nástroje Orffovho inštrumentária 32

33 Plánované edukačné aktivity: 1. Poznávať vlastnosti vody všetkými zmyslami Na jednom stolíku sú pripravené plastové fľaše a krhlička na vodu, pri naplňovaní plastových fliaš vodou pozorujeme a vnímame ju všetkými zmyslami, zisťujeme, že vodu musíme mať pod kontrolou. Na druhom stolíku sú pripravené dva lavóry a veľká špongia, deti samé namáčajú suchú špongiu do vody v jednom lavóre - vnímame všetkými zmyslami ako sa voda vpíja do suchej špongie a prenášame ju do prázdneho lavóra, tiež vnímame, že sa voda dá prenášať do iného priestoru, pri vyžmýkaní špongie vnímame pohyb vody, počúvame jej zvuky, pozorujeme ako voda vypĺňa priestor v nádobe, že je premenlivá vzhľadom na priestor a podmienky. Pozorujeme, že špongia postupne vysychá, ak ju dáme na radiátor, vysychá rýchlejšie. 2. Príbeh Premeny a putovanie vodných kvapiek Motivácia príbehu: Na zem rozprestrieme veľkú modrú podložku ako symbol vody a deti si posadajú okolo nej. Začneme rozprávať príbeh O krajine putujúcich kvapiek. Ukazujeme deťom obrázky prislúchajúce k textu a realizujeme s nimi pohybové časti príbehu. V mori, ktoré je súčasťou veľkého oceánu (ukazujeme na modrú podložku), žije obrovské množstvo vodných kvapiek. Nájdete tu aj tri kamarátky, ktoré sa volajú VO,DI a ČKA (postupne ukladáme na plátno obrázky troch kvapiek). Naše kamarátky sú krásne tekuté a držia sa pekne jedna druhej. Preháňajú sa morskými prúdmi sem a tam, od západu na východ, zo severu na juh a opačne. Vyzveme deti, aby sa pochytali za ruky a v predstavách sa nachvíľu stali morskými kvapkami - vytvoríme veľkého hada, prejdeme po triede, pričom sa vlníme zhora - nadol. Nazrieme do každého kúta a posadíme sa znova okolo podložky. Tak ako aj my teraz, aj naše tri kamarátky sa bláznili v mori celé dni. Až jedného dňa ich veľká teplá vlna vyniesla na svojom chrbte až úplne na hladinu. Tu sa začal ich veľký príbeh. Chcete vedieť aký? 33

34 Slniečko svietilo a svojimi lúčmi zohrievalo hladinu mora (umiestnime maketu slnka na modrú podložku a striedavým roztváraním a zatváraním dlane symbolicky znázorňujeme Slnko; vyzveme deti, aby nám pomohli ohrievať vodnú hladinu). Vode bolo na hladine veľmi teplo a tak sa začala potiť. Aj my sa potíme, keď je nám teplo. Niekedy až tak, že sme celí mokrí. Lenže more je mokré, aj keď mu nie je teplo. To znamená, že sa bude potiť inakšie ako my. Viete ako? Vie niekto ako hovoríme tomu, keď voda dokáže zmiznúť? Čo vtedy robí? (vyparuje sa) A tak sa kvapky, ktoré sa nachádzali na vodnej hladine, za pomoci slnečných lúčov postupne z mora vyparili. Boli medzi nimi aj naše tri kamarátky VO, DI a ČKA. V podobe vodnej pary začali pomaličky stúpať vysoko na oblohu. Vyzveme deti, aby sme sa zahrali na stúpajúcu paru dáme sa do podrepu, pomaly sa dvíhame hore, pričom kývame prstami na rukách a pomaly vzpažujeme. Napokon sa na špičkách naťahujeme smerom hore, akoby sme chceli dočiahnuť na oblohu. Nakoniec vysoko podskočíme ako obláčik na oblohe. Vo veľkých výškach je vzduch trochu chladnejší. Para sa tu mení na drobulinké kvapôčky. A keď je tých kvapôčok na jednej kope veľa viete, čo vytvoria? Mrak oblak (umiestnime na podložku maketu oblaku a poprosíme deti, aby pokrčili papierové vreckovky a vytvorili tak veľa obláčikov na oblohe). Už budeme vedieť, že oblaky na oblohe sú vlastne veľkou kopou malinkých kvapôčok. A medzi nimi sú aj naše tri kamarátky. Sú také malé, že keby sme sa chceli na ne bližšie pozrieť, ani by sme ich nevideli. Oblak plný kvapôčok stúpa stále vyššie 34

35 a vyššie a čím je vyššie, tým je tam väčšia zima. Čo robíme my ľudia, keď je nám zima? deti odpovedajú... My si oblečieme sveter, ale malé kvapôčky vody v oblaku si sveter obliecť nemôžu. A viete, čo spravia? Jednoducho sa k sebe pritúlia. (vyzveme deti, aby sa k sebe pritúlili). Keď sú kvapky tesne blízko seba, začnú sa vzájomne spájať do väčších kvapiek (vyzveme deti, aby sa v trojiciach pochytali za ruky). Teraz sú už v mraku veľké kvapky. Tie sú také ťažké, že ich oblak neudrží a ony začnú jedna po druhej vypadávať. Ako tomu hovoríme? (prší) Spoločne sme sa zahrali na dážď: Sme v stoji, ruky máme vzpažené, klepeme jedným prstom o dlaň druhej ruky a napodobňujeme tak jednotlivé kvapky. Postupne dávame ruky dole, tlieskame dlaňou o dlaň, čím znázorňujeme veľké kvapky. Po chvíli sa dážď začne meniť na lejak a všetci si búchajú dlaňami o stehná. Lejak prechádza do poriadnej búrky, ktorú napodobníme dupaním nôh. Búrka sa pomaly začne tíšiť a prejde do lejaku. Po chvíli už padajú veľké kvapky a napokon len malé kvapky. Klepaním prsta o dlaň ruky hru zakončíme. Môžeme si spoločne zaspievať pieseň Prší, prší a v súlade s rytmom hudby deti hrajú na detských hudobných nástrojoch. Takýmto spôsobom dažďom, lejakom, či búrkou sa naše kvapky dostali späť do mora. V tejto časti príbehu môžeme skončiť, ak máme mladšie deti, v prípade starších detí pokračujeme v príbehu: No niečo nie je v poriadku. VO a DI stratili ČKU. Rozmýšľajú, kde len môže byť. Intenzívne na ňu myslia a ona odvtedy čká. Veď preto sa volá ČKA, lebo sa jej stále čká. (Otázkou si overíme, či deti poznajú význam slova čkať. Ak nie, vysvetlíme im, že to značí štikútať.) Naša milá ČKA sa nedostala medzi kvapky dažďa. Ostala v oblaku a putovala po oblohe. Keď sa oblak dostal nad pevninu, narazil na veľkú horu skalnaté bralo, ponad ktoré 35

36 nemohol preletieť, lebo bol ťažký. Rozhodol sa, že schudne, aby bol ľahší a mohol letieť. No a najjednoduchší spôsob, ako môže oblak schudnúť, je, že sa zbaví časti kvapiek. Keď sa oblak zbavuje kvapiek, nám dole potom prší. V tomto daždi vypadla aj ČKA. Spadla do ihličnatého lesa. Zošuchla sa po pichľavej ihličnatej košeli pána Smreka až na klobúk pani Muchotrávky. Pani Muchotrávka ju však nestrpela na svojom červenom klobúku s bielymi bodkami. Nechala ju spadnúť úplne na zem. ČKA začala pomaly prenikať do pôdy. Bola tam tma a šlo jej to pomaly. Vrátiť späť sa však už nemohla. Nejaká neviditeľná sila ju ťahala stále hlbšie a hlbšie, až sa zrazu ocitla medzi mnohými vodnými kvapkami. Bolo to hlboko pod zemou. (Vyzveme deti, aby sa schúlili na zem do klbka, zakryli si rukami oči a predstavili si, že sú kvapkami hlboko pod zemou.) Naša ČKA sa dostala do podzemnej vody. Ostatné kvapky podzemnej vody si ju nemohli nevšimnúť. Viete prečo? Skúšame pozornosť detí: Čo sme hovorili o ČKE? Prečo sa ČKA volá ČKA? (deti odpovedajú lebo sa jej nahlas čkalo.) Kvapky podzemnej vody sa s našou kvapkou menom ČKA hneď skamarátili. Aby si skrátili dlhú chvíľu putovania v podzemnej vode, rozprávali 36

37 si, ako sa tam dostali. Prvá kvapka: Ja som spadla z oblaku rovno do veľkej nádoby, ktorú mal záhradník pri dome. Zachytával do nej dažďovú vodu, ktorou potom polieval záhradku. Je to múdry človek. Nebude predsa záhradu polievať pitnou vodou. Odtiaľ ma v krhličke preniesol a vylial rovno na mrkvičku, ktorá mu v záhradke rástla. Z povrchu zeme som presiakla rovno sem k vám. Druhá kvapka: Mňa priniesol potôčik, ktorý sa kľukatil pomedzi hory i doly. Pomaly som sa plavila v jeho zákrutách a kochala sa prekrásnou krajinou navôkol. Bola plná hlbokých lesov a zakvitnutých lúk. Neskôr sa vlial do veľkej rieky. Tretia kvapka: Ja som mala cestu veľmi vzrušujúcu. Uviazla som v tmavej jaskyni, a keď som pomocou podzemného potôčika našla cestu von, zažila som aj voľný pád! Bolo to veľmi zábavné, škoda, že to trvalo len chvíľku. Ako hovoríme miestu, kde voda z potoka alebo rieky prudko padá dole? (deti odpovedajú vodopád.) Naše kvapky boli také zarozprávané, že si ani nevšimli, ako narazili na vrstvu pôdy, ktorá bola taká hustá, že cez ňu nedokázali prejsť. A tak sa hromadili a hromadili, až napokon na jednom mieste vyvreli na povrch v podobe prameňa. Odtiaľ putovali potôčikom, ktorý sa po čase stretol s iným potôčikom a spoločne vytvorili rieku. Keď sa potom táto rieka stretla s inou riekou, vytvorili velikánsku rieku, ktorej hovoríme veľtok. Ten naše milé kvapky odniesol rovno do mora. V jednej chvíli si zrazu uvedomili, že sú slané. Najskôr ich to zarazilo, ale keď ČKA 37

38 vykríkla Sme v mori!, od radosti boli celé bez seba a rozbehli sa spoznávať krásy šíreho mora, o ktorom im ČKA toľko rozprávala. Veľkú radosť mala aj ČKA, pretože sa znovu stretla so svojimi dvoma stratenými kamarátkami. Radostne sa pochytali za ruky, vytvorili reťaz zvanú VODI-ČKA a spoločne sa nechali unášať morskými prúdmi od západu na východ, zo severu na juh a opačne. Takto spolu šantili, až kým ich jedného dňa nevyniesli vlny na hladinu mora, a tu sa znovu za pomoci slnečných lúčov premenili. Pýtame sa detí: Na čo sa to premenili? (deti odpovedajú na vodnú paru.) Príbeh sa od tejto chvíle opakuje. Dokoliečka, dokola. Preto mu aj hovoríme Kolobeh vody. 3. Vodné melódie: (skupinová forma) Pokúsiť sa identifikovať počuté zvuky vody z CD Zvuky a ruchy (zvuk vodovodného kohútika, sprchy, splachovania záchodu, vrenia vody, nalievania vody, práčky, potôčika) Deti sedia v kruhu, počúvajú zvuky vody a spoločne sa ich snažia identifikovať. Po každom zvuku CD zastavíme a pýtame sa detí, kde alebo pri akej činnosti zvuk vznikol (zvuk vodovodného kohútika, sprchy, splachovania záchodu, vrenia vody, práčky, potôčika a pod.). V prípade potreby zvuk prehráme viackrát. Po poslednom zvuku si spoločne zhrnieme, aké zvuky vody sme počuli. 4. Dobrodružstvá kvapiek - (individuálna forma) - vyfarbovanie čiernobielych pracovných listov z príbehu o putovaní kvapiek a usporiadanie obrázkov podľa logickej postupnosti Každému dieťaťu rozdáme jeden pracovný list, úlohou detí je obrázok vyfarbiť. Môžeme deťom pustiť relaxačnú hudbu so zvukmi vody. Keď sú obrázky vyfarbené, deti slovne obrázky opíšu a spoločne ich poukladáme v poradí, v akom sme o nich počuli v príbehu o Putovaní vodných kvapiek.pokiaľ deti realizujú činnosť v skupinách a jedna skupina skončí 38